2013 · Poezie
Zima na Sitne
Peter Jokl – Joko
balím
tak ako balili mnohí
od dôb
keď lesy boli čiernobiele
kráčam
do našich malých hôr
z ktorých trčia biele zadky
mäsožravých sŕn
a
stúpam
všetkými skupenstvami vody
na rodný vrch
a
je čas
že by som von nevyhnal ani
dvanástich mesiačikov
a
je čas
bijúcich dažďov
a bijúcich sŕdc
a
je čas
tichého vzduchu
plného kvapiek
a
vlastných
dôverne známych
krokov
každý deň
v ktorom vystúpim na kopec
je dobrý
tak ako dnes
aj keď nevidím ani vlastné
ja
ale raz
raz
sa sem vrátim
hneď na jar
budem ležať
v budúcej
vysokej
tráve
a
nechám
na seba
svietiť
slnko
v
HD
kvalite
a
budem
fajčiť
zo
svojej
fajky
ostošesť
a
možno aj
o sto sedem
uvidím ako sa vyspím
a
možno
si spomeniem
na leto plné dažďa
a
ako sme
s
bráchom
našli
v
parku
Juldy-Fuldy
hrebeň plný
ranných vlasov
a
zatiaľ
čo
za našimi
detskými
chrbtami
spievali Ryvolovci
„zvláštní znamení touha...“
amfíku plného
trampov, tulákov a máničiek
my
sme učili
pražské
kamienky
skákať
žabky
v čerstvých
letných
kalužiach
a
spomeniem si
na otcov hlas
počujem ho
ako dnes
„prestaňte sa
hrabať
v tom blate
a počúvajte,
raz vám bude
ľúto
že ste nevideli
Hoboús.“
A preto balím.
Peter Jokl – Joko
Kategorie Poezie oldpsavců