SVP - Slovenské Vandrácke Povstanie

Kde sú tie staré časy,

keď nechali sme vlasy,

aby nám zatienili zrak.

A bosé nohy v blate,

telo v teple v kabáte,

prečo tomu nie je tak?

A impulz lásky v kruhu,

vyfarbil jasnú dúhu,

rozdúchal dušu v každom z nás.

Teraz nám zhasli ohne,

tak kto mi kto mi povie:

„Prečo a kam to ukryl čas?!“

V lokálkach už nesedia,

o lese nič nevedia,

uhlíky v hrudi zhášajú.

A len na bydlách sedia,

ako to sliepky vedia

a zlaté vajcia znášajú.

Hlas gitár doznel v tichu,

unavení sú z prepychu,

z krásy pier tak ako páv.

Chcem ešte s vami kráčať,

neskončiť znovu začať,

ešte nádej vo vás mám.

Tak sú tu nové časy,

vlasy zas necháme si,

a nech nám tečú cez prsty.

Klobúky oprášime,

spievajme opäť žime

a láska kameň rozpustí.

Tak objímajme stromy

a opustime steny

našich klietok – domovov.

Do trávi sadnime si,

pozdravme hory, lesy

a preleťme sa oblohou.

Bohdan Mezei – Haluz

kategorie Poezie