Slepcova túžba

Neprišiel.

Ty pripadáš si hlúpo,

sedíš v kresle,čakáš na jeho hvizd.

Posledný kamarát,on poznal tvoje vnútro,

i dávny, pevný dlane stisk.

Gitara zaznela, spadla na zem

a zvíril sa jej prach,

dnes si ju chcel oprášiť,

stuhnuté prsty, tancovali by po strunách.

Si tvrdý ako kameň,

to zocelil ťa svet

a slepé oči máš vždy trochu slané,

čo túžia hory uvidieť.

Martina Jurečeková – Jesienka

Kategorie Poezie