Len tak

Mať plnú náruč lúčnych kvetov,

to by som chcela.

Z bezodnej studničky,

piť vodu, z lesných dlaní,

len tak sa vznášať,

priezračná, nad horami.

A nech si vravia,

že je to veľa,

svet, rútiaci sa v pred,

nemá čas na nič, uteká.

Slnko príď, viac ma neobíď,

som duša, len tak telom odetá.

Martina Jurečeková – Jesienka

kategorie Poezie